Život pozostáva z neopakovateľných chvíľ. Ja osobne som vyrastala v dobe, keď sme si museli veľmi dobre premyslieť, ktoré z tých chvíľ stoja za to, aby sme im vďaka vyvolaným fotografiám mohli priradiť slovné spojenie: pamiatka na celý život. Ostatné chvíle sme si uchovali formou spomienok.
Dnes žijeme v pre-digitalizovanej dobe, ktorá má za následok, že máme možno viac pamiatok ako hodnotne prežitých momentov. Väčšinou ich máme uložené v rôznych inteligentných digitálnych galériách, ktoré si už vlastne ani nemáme kedy otvoriť za účelom prezerania fotografií. Nie je na škodu veci mať toľko fotiek, hlavne keď sú kvalitne nasnímané a dokážu odzrkadliť aj samotné emotívne prežívanie. Na druhej strane si však myslím, že fotografie, ktoré získajú čestné miesto v reálnych fotoalbumoch, ktoré si môžeme hocikedy prelistovať, v rôznych rámčekoch, ktoré zdobia naše poličky, či steny našich domovov majú v sebe akési nevysvetliteľné čaro. Jednak kvôli výpovednej hodnote fotografa, ďalej kvôli rukolapnej spomienke na daný zážitok a v neposlednom rade pre samotný pocit, ktorý nadobudneme pri prezeraní fotiek. Ako keby tie fotky dýchali a žili si vlastný život.
Ruku na srdce… koľkokrát sa nám už stalo, že sme za účelom enormného sporenia fotili hlava-nehlava mobilným telefónom také životné udalosti, ktoré sa už nemajú šancu vrátiť späť. Z tých 700 „fotiek“ sa dajú možno vyvolať tri v takej kvalite, kde aspoň dokážeme rozoznať tváre zúčastnených, čo sa možno považuje za celkom slušný výkon, ale v každom prípade sme si to predstavovali inak. Možno si povieme, že zvyšných 697 fotiek vyložíme na sociálne siete, ale veríte, či nie, ľudia väčšinou ten album nerozbalia. Vidia možno prvé tri fotky ktorými máme šancu zabodovať.
Možno si myslíte, že sa mi ľahko píše o týchto veciach, veď žijem predsa s fotografom. Stačí ho poprosiť, aby ma profesionálne zvečnil. A jediné, čím platím je možno ďakovná pusa na líce. Máte úplnú pravdu, totiž snažíme sa navzájom podporovať, ale celková situácia sa tým vôbec nemení. Zostávam človekom, ktorý neľutuje investovať do hodnotnej umeleckej tvorby. Tým pádom vytváram akýsi nekonečný kolobeh. Vy kupujete moju knihu, ja kupujem knihy iných autorov…
Mňa osobne fascinuje a pozitívne nadchýna pocit, že žijeme v komunite, kde sa väčšina z nás dokáže navzájom podporiť. Ale o tom Vám napíšem trošku neskôr.
Zatiaľ zostaňme pri dôležitosti estetického prežívania vďaka kvalitne nafoteným a vyvolaným fotkám S láskou Lea Victory.